Ak šaty robia človeka, spodná bielizeň si zaslúži rešpekt ako ich základ. Zároveň spodná bielizeň odráža naše postavenie v spoločnosti. Môžeme síce len hádať, čo nosili staré Grékyne či Egypťanky, ale všade platilo: čím vyšší bol status v spoločnosti, tým viac oblečenia nosil.
Nečudo, že otroci často nenosili nič. S určitosťou máme časti spodnej bielizne doložené až od raného novoveku. Dlho pred rokom 1700 obyvatelia i obyvateľky Nemecka, Francúzska a ďalších európskych krajín nosili dlhé košele, ktoré ich zahaľovali od pliec až po lýtka vo dne aj v noci. Tieto košele nahrádzali nohavičky či spodky až do začiatku 19.storočia. Boháči nosili košele prepychové, chudobní ľudia jednoduché.
Šľachtici síce už v 15.storočí nosili pančuchy, ale dlhé spodky pre mužov sa objavili až okolo roku 1870. Mladá je aj história dámskych nohavičiek. Ešte v 18.storočí ich nahrádzali košele, pančuchy a spodničky. Počas Francúzskej revolúcie a po nej ženy začali nosiť dlhé spodky, aby sa zakryli pod priesvitnými šatami. Až do začiatku 19.storočia však ženy všeobecne nenosili nijaké nohavičky – okrem farmárok, ktoré kvôli zime nosili pod šatami aj široké nohavice. Okolo roku 1805 sa objavili prvé ľanové alebo bavlnené „šaty na nohy“ pre ženy, ktoré siahali pod kolená alebo po členky.
Po roku 1840 boli už spodné nohavičky pre dámu povinnosťou, ale nižšie vrstvy naďalej chodili „dole bez“. Staromódne Nemky v krojoch však údajne nenosili nohavičky až do 50.rokov minulého storočia. Možno aj preto, že nohavice boli oddávna symbolom autority – preto sa dodnes v mnohých jazykoch hovorí: ten a ten nosí v rodine nohavice. Hoci aj ženy niekedy nosili verzie tesných nohavíc, keď jazdili na koni alebo za chladného počasia. Dnes však prípadné nenosenie nohavičiek nemusí nevyhnutne znamenať nedostatok autority. Ktorý chlap si vtedy uvedomí, že do boja boli práve nasadené rafinované ženské zbrane?
Zdroj: Pravda.sk (Katarína Sedláková)